Hoci sa v našej obci neuskutočnil archeologický prieskum, oprávnene môžme predpokladať osídlenie tejto oblasti už v období pred narodením Krista. Dôkazom toho je, že len pár kilometrov od našej obce medzi obcami Ptičie a Kamienka, bolo v roku 1950 nájdených 236 ks strieborných mincí z obdobia Keltov. Na minciach je znázornený macedónsky kráľ Filip II, ktorý žil v rokoch 359 – 336 pred Kristom. Chronologické určenie týchto mincí sa viaže na ich zaradenie do okruhu keltsko-dáckeho mincovníctva , ktoré spadá do obdobia približne 250 rokov pred narodením Krista, kedy boli pravdepodobne ukryté do zeme.
Podľa názvu obce (Kyskemencze) sa predpokladá, že naša obec bola založená v polovici 14. storočia v chotári susednej obce Kamenica nad Cirochou (Nagy Kementze - 1317 – prvá písomná zmienka o obci).
Prvá písomná zmienka o Malej Kamenici (Kyskemencze), teda Kamienke je z roku 1416, keď vtedajší uhorský kráľ Žigmund Luxemburský poveril konvent v Lelesi vyšetriť okolnosti okolo zajatia obyvateľov Zálužíc poddanými z Kamienky (Kis Kemencze) v lesoch Vihorlatu. Zakladateľmi Kamienky boli usadlíci so šoltýsom podľa zákupného (nemeckého ) práva. Podľa tohto práva zemepán poskytol vhodné územie a sprostredkovateľ - šoltýs priviedol usadlíkov. Po uplynutí dohodnutého počtu rokov , kedy si obyvatelia zriaďovali a upravili územie na pasienky, platili zemepánovi daň a odovzdávali dávky.Obec sa spomína v roku 1451 spolu s hradmi Brekov a Jasenov a s okolitými obcami ako predmet neuskutočnenej rodinnej deľby medzi Drugethovcami – majiteľmi humenského panstva. V roku 1453 sa obec uvádza spolu so 71 obcami ako majetok rodiny Drugethovcov.
V polovici 16. storočia podľa písomných prameňov boli obce v panstve Humenné (vrátane Kamienky) podelené medzi troch Hommonayovcov – Drugethovcov. V Kamienke mali podiely – vdova po Antonovi Drugethovi, Juraj Drugeth a Imrich Drugeth. V roku 1556 mala obec 5 port. Porta (sessia) bola usadlosť , neskoršie nazývaná aj gazdovstvo, predstavovala základnú hospodársku jednotku na poddanskej pôde, ku ktorej patril dom s príslušenstvom (dvor, hospodárske budovy, záhrada) a určité výmery pôdy polí (extravilán).Kamienske sedliacke domácnosti vyplatili v roku 1567 daň kráľovi (Maximilianovi II.) od 5,5 porty. Iné tri domácnosti rybárov slobodnícku daň neplatili. V roku 1582 zdanili sedliakov od šiestich port. Na prelome 16. a 17. storočia bola Kamienka stredne veľkou dedinou.
Šoltýstvo dokázateľne existovalo v Kamienke v 17. storočí. V roku 1600 mala obec 19 obývaných poddaných domov a jeden – dva domy šoltýsov .V roku 1610 sa znížilo zdanenie sedliakov aj želiarov - spolu od 0,75 porty a v roku 1635 od štvrť a osminy porty ako dôsledok schudobňovania domácností. Želiari boli poddaní s intravilánom, prípadne menšou výmerou pôdy v extraviláne, ktorá však nedosahovala výmeru sedliackej usadlosti.
V roku 1610 Juraj Drugeth (jeden z troch spolumajiteľov humenského panstva, do ktorého patrila aj Kamienka ) povolal do Humenného jezuitov a nechal pre nich zrenovovať bývalý františkánsky kostol a kláštor.
23. novembra 1613 sa začalo vyučovanie na humenskom gymnáziu. Juraj Drugeth nariadil svojmu humenskému správcovi majetku, aby poukazoval do rúk predstaveného kolégia humenského gymnázia každoročne 1700 zlatiek v dvoch termínoch, a ak by sa niektorí z jeho potomkov alebo správcov omeškal alebo odmietol jezuitom zaplatiť, je povinný bezodkladne zložiť 20 000 zlatiek, a ak tak neurobí, jezuiti sú splnomocnení obsadiť a užívať majetky patriace k humenskému panstvu – Kamienku, Adidovce, Chlmec a Ptičie. V písomných záznamoch z roku 1612 je spomenutý aj vodný mlyn postavený medzi Kamienkou a Kamenicou n. Cirochou.
V prvých desaťročiach 17. storočia z neznámych príčin (odsťahovanie, epidémie) poddaných ubúdalo, až v roku 1623 v Kamienke nežila ani jedna poddanská domácnosť , iba dve domácnosti šoltýsov. Šoltýsi mali k zemepánom také povinnosti , aké šoltýsi v roľníckych dedinách.V roku 1651 podpísal Juraj Drugeth s gdanskými obchodníkmi Viliamom Kenigkeitom a Tomašom Smarkom kontrakt o výrobe potaše, podľa ktorého mohli vyťažiť a spáliť v lesoch pri Vaľaškovciach drevo na výrobu 1000 sudov potaše. Pre veľkú spotrebu dreva (na 1 kg potaše sa počítalo až 10 kubíkov drevnej hmoty) nemohli byť takéto výrobne na jednom mieste, ale museli sa sťahovať za surovinou. Sú záznamy, že v prvej polovici 19. storočia sa potaš vyrábala pri Adidovciach avšak podľa názvu jednej lokality (Potašeň) v našej obci je veľmi pravdepodobné, že táto výroba bola aj v Kamienke. Pre zaujímavosť potaš, čiže uhličitan draselný K2CO3 , sa používal pri výrobe skla, mydla a bielení plátna.
V roku 1684 smrťou Źigmunda Drugetha , ktorý bol županom Zemplínskej, Užskej a Boršodskej stolice vymrel rod Drugethovcov. Majetok rodiny prešiel na Kláru Drugethovú – Zichyovú. Po jej smrti v roku 1711 sa majetok rozdelil dvom dcéram – Kláre vydatej za grófa Csákyho a Juliane Terézii Zichy – vydatej za grófa Van Dernátha. Majetok Kamienky bol v dŕžave rodiny Csákyovej a Van Dernáthovej.
V drugethovskej časti dediny žila okolo roku 1690 iba jedna šoltýska rodina. Zvyšná časť obce bola zálohovaná a počet tamojších sedliakov nebolo možné zistiť. Napriek výkyvu v počte obyvateľov bola Kamienka aj na prelome 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou. Koncom 17. storočia boli zemepánmi v Kamienke rod Széchyovcov.
V roku 1715 bolo v Kamienke 11 opustených a 12 obývaných domácností a 1 mlyn .V roku 1720 existovali v dedine 2 mlyny a 14 poddanských domácností, k tomu 3 trepárne a 1 píla. V roku 1773 mala obec názov Kis –Kemencze (Mala Kamenka), ktorý bol v roku 1786 pozmenený na Kisch-Kemencze.
V druhej polovici tohto storočia humenská vrchnosť pristúpila k rozhodnutiu stavby nového mosta cez rieku Laborec. Stavba mosta bola ukončená v roku 1777. Na stavebných prácach a čiastočne i financovaní sa podieľali obyvatelia Humenného, Kudloviec, ale aj Kamienky .V rokoch 1784 -1787 nariadil cisár Jozef II. prvé celokrajinné sčítanie obyvateľstva Uhorska, tzv. Jozefínske sčítanie. Podľa tohto údaja v roku 1787 žilo v Kamienke v 51 domoch 382 obyvateľov.
Začiatkom 90-tych rokov 18. storočia k humenskej farnosti gréckokatolíckej cirkvi patrilo 9 fílií – Hažín, Lackovce, Veľká Kamenica (Kamenica n.Cir.), Malá Kamenica (Kamienka), Jasenov, Kudlovce, Myslina, Brestov, Kochanovce a Závadka, pričom iba v prvých piatich dedinách (vrátane Kamienky), bol počet veriacich vyšší ako 10.
Koncom 18. storočia gróf Van Dernáth, spolumajiteľ humenského panstva mal v úmysle na mieste zboreného kostola v Humennom rozšíriť svoj park s letohrádkom a farnosti ponúkol výmenu týchto pozemkov s grófom Štefanom Csákym za miesto na stavbu kostola a fary v Hažíne, kde by dochádzali deti z gréckokatolíckych obcí - Kamienky a Lackoviec. Nakoniec z tohoto plánu vzišlo , v roku 1792 bola v Humennom postavená nová gréckokatolícka fara a z podnetu Štefana Csákyho bol v Kamienke v rokoch 1798-1799 postavený nový kostol. (viď latinský text nad portálom kostola v Kamienke v časti Kultúra).
Podľa záznamov v roku 1812 existovala v obci vysoká pec a taktiež píla.V roku 1835 došlo k zmene majetkových pomerov v Csákyovskom majetku, ktorý získala rodina Andrássyovcov. Medzi tieto majetky patrili aj časť majetkov v Kamienke.Pôsobenie učiteľov v obci Kamienka sa datuje od roku 1840. Schématizmus (zoznam údajov alebo osôb) Košickej diecézy z roku 1881 uvádza, že v Kamienke je Základná rímskokatolícka ľudová škola. Škola bola umiestnená v drevenej budove. Učiteľom tejto školy v tom čase bol Ján Vojtun. Školu v školskom roku 1881/82 navštevovalo 78 žiakov !
V roku 1912 postavili v obci na mieste pôvodnej školy školu novú. Budova školy bola postavená z kameňa. Od roku 1920 sa obec definitívne volá Kamienka. V roku 1929 bolo v obci jednateľstvo Spolku sv. Vojtecha. Tento spolok mal za cieľ šíriť medzi ľudom náboženskú literatúru v slovenskom jazyku a tak popri náboženskom vzdelávaní mal za cieľ aj upevňovať národné povedomie ľudí.
1.októbra 1933 prevzala štátna správa rozsiahle lesné a poľné majetky od grófa Gejzu Andrássyho. Veľká časť patrila do katastra obce Kamienka. Obhospodarovanie lesných majetkov pripadlo pod Správu Vojenských lesných podnikov. Za tým účelom bola v Kamenici v roku 1934 vybudovaná píla na elektrický pohon, ku ktorej bolo z Vihorlatských lesov dovážané drevo úzkokoľajkou, ktorá siahala od železničnej stanice v Kamenici až do Habeša.V roku 1938 bola v Kamienke dvojtriedna škola a navštevovalo ju 102 (!) žiakov, ktorých vyučovali dvaja učitelia – Imrich Janič a Rozália Zlochová.
Ťažké časy nastali v našej obci počas druhej svetovej vojny. Obec bola v zóne, kde pôsobili partizánske skupiny vo Vihorlatských vrchoch. Pre aktívnu podporu obyvateľstva partizánskych skupín mala byť obec vypálená a časť obyvateľov odvezená do koncentračných táborov. Za tým účelom boli novembri 1944 chlapi z obce zhromažďovaní na školskom dvore. Iba vďaka úsiliu vtedajšieho starostu obce Michala Čamáka a učiteľky Eleonóry Koutnej (neskôr Černákovej), ktorá ovládala nemecký jazyk, nemeckí vojaci upustili od svojho úmyslu. Svojim činom zachránili našich otcov a dedov od útrap a v mnohých prípadoch aj od smrti. Im, aj všetkým, ktorí bojovali, trpeli a umierali (www.szpb.sk/revychod.htm) patrí naša úcta a vďaka ! Na sklonku vojny sa obnovilo vyučovanie aj v našej škole. Od 15. februára 1945 až do odchodu do dôchodku v 80-tich rokoch vyučovali v škole v Kamienke pán Štefan Černák so svojou manželkou Eleonórou Černákovou –Koutnou.
Okrem miestnej školy v priebehu dvadsiateho storočia bola vybudovaná v Kamienke aj ďalšia základná technická infraštruktúra – miestne komunikácie, elektrifikácia, vodovod, kultúrny dom, boli rozbehnuté práce na plynovode a kanalizácii.
V obci bolo založené Jednotné roľnícke družstvo, pracovné príležitosti boli v miestnom kameňolome, Východoslovenských vodárňach a kanalizáciách, Vojenských lesoch a majetkoch a po roku 1989 zamestnávateľmi sa stali aj miestne súkromné podniky.
V obci boli a sú aj naďalej aktívne miestne spolky a združenia:
Literatúra
Dejiny Zemplínskej župy – Ferdinand Uličný
Humenné – Vasiľ Fedič a kol.
Šľachtický rod Drugetovcov z Humenného – Štefan Lenčiš
História obce Kamenica nad Cirochou – Radoslav Lojan
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (1977) –str. 13
Súpis pamiatok na Slovensku (1968) –str. 13
Osídľovanie severovýchodného Slovenska – Beňko Ján
Šľachtický rod Drugethovcov- Historická revue č.10, ročník VII.- Kohútová Mária
